Matka šiestich zosmutnie len pri pomyslení na budúcnosť svojich detí. Na vlastnú chorobu nemyslí

 

 

Náš príchod k malému domčeku v Kysuckom Lieskovci sprevádza psí štekot. Klopeme s pani Peťkovou na dvere, za ktorými sa skrýva prvý tohtoročný príbeh programu Darujte Vianoce. Otvára nám pani Heltová a za jej chrbtom šantia deti zvedavé na návštevu. Na prvý pohľad ani nie je vidieť, že túto skromnú rodinu krátko po sebe zasiahli dve tragédie. Smrteľná havária otca a nedávno diagnostikovaná rakovina mamy. Piatich synov a dcéru sa necháme hrať karty a pripravovať do školy a zatvárame sa do malej predsiene, kde mi pani Heltová začne rozprávať ich príbeh.

 

 

  

“Na muzike!” odpovie pani Heltová na otázku ako sa zoznámili s manželom. Za mlada sa vyučila za obrábačku kovov a po škole sa zamestanala v miestnej továrni. S manželom sa do seba zahľadeli počas jednej dedinskej zábavy, a potom to už išlo podľa klasického scenára. Svadba, prvé dieťa, dnes už 21-ročná Zuzka, potom Tomáš, Patrik, Lukáš, Miloš a pred šiestimi rokmi posledný Samko.

Mama sa starala o deti, kým otec pracoval na obecnom úrade. Kúpili si malý domček v dedine. V menšej izbe prespávali deti, vačšia slúžila ako obývačka a kuchyňa a v noci aj ako spálna pre rodičov a najmenšieho syna. Dnes tam už spávajú bez otca.
 
“Celý svet sa mi zrútil,” spomína pani Heltová na tragédiu spred troch rokov. Manželovi vtedy počas nehody na ceste neďaleko od domu ukončil život kamión. Telo jej radšej nikdy neukázali. “Deti a maličká chalupa mi zostali len. Dedina, rodina aj priatelia však vtedy pomohli.” dopĺňa pani Heltová bez náznaku sebalútosti a s dôrazom na vďačnosť luďom, ktorí ím pomohli prekonať ten šok. Najmladši syn Samko mal vtedy len tri roky. Tažšie rozpráva, no či je to následok šoku zo straty otca nevedia.
 
Ďalši prišiel minulý rok. “Tá choroba”, ako ju pani Heltová s lahkosťou pomenováva, je rakovina kŕčka maternice. Chladne, ba až bez emócii opisuje chemoterapie, nevoľnosti, injekcie či parochňu, ktorou schováva následky choroby. Emócie na jej tvári vidieť až keď sa za zatvorenými dverami spýtam ako to znášajú deti.
 
“Bol to pre ne ďalší šok,” zosmutnie pani Heltová. “Aspože Zuzka a Tomáš sú už dospelí. Patrik bude o chvílu tiež.” Už v tóne jej hlasu je cítiť, že vždy hladá niečo pozitívne, a tak niet divu, že sa rozrozpráva o svojej jedinej dcére, Zuzke. Ako sa starala o deti kým bola dva mesiace v nemocnici, aj dlho po tom. Ako úspešne ukončila strednú podnikateľskú školu a rozmýšlala nad vysokou, ale nakoniec sa zamestanala v miestnej reštauracii, aby bola blízko pri rodine. Sledujem pani Heltovú, ako Zuzku opisuje, a z jej očí žiari hrdosť. Teší sa, že sa jej dcéra bude v apríli vydávať a že má budúci zať rád jej synov, ktorých bráva von, aby si oddýchla. Hlavne po chemoterapiách.

 

 

    

Prechádzame cez prah do hlavnej izby. Teplo z pece rozohrieva miestnosť, ktorá je v domčeku centrom diania. Kuchynská časť v rohu, opodiaľ rozťahovací gauč, akvárium, starší počítač, aj poličky s náboženskými predmetmi. Viera je v tejto rodine výrazne prítomná. Aj keď, ako poznamená jemne karhavo, ale s úsmevom mama, chlapci by mohli viac chodiť do kostola.

Kým sa predo mnou ešte zvyšní chlapci okúňajú, začne pani Peťková s 8-ročným Milošom kontrolovať jeho úlohy. Chváli ho za pekné písmo a človek by ani nepovedal, že je tu na návšteve len po druhýkrát. Projekt Darujte Vianoce Nadácie Orange je však súčasťou jej záveru roka už šiesty raz.
 
“Dopočula som sa o nich cez miestnu úniu žien, v ktorej pôsobím. Navštívala som ich a rozhodla sa to skúsiť. Každý rok hľadám niekoho, komu treba trochu pomôcť,” vysvetľuje mi v súkromí prečo si vybrala práve túto rodinu. Nechce pochvalu ani slávu. Len vidieť, že to má zmysel.
 
Prvý krát sme sa stretli už pred troma rokmi, keď napísala výzvu pre pani Paršovú. Tá sa na staré kolená musela začať starať o syna, ktorý ochrnul po úraze. Peniaze sa zbierali len na pár hygienickych potrieb, ale nakoniec sa vyzbieralo aj na piecku.
 
Teraz sedíme u Heltovcov a pani Peťková dúfa, že sa aj tejto tažko skúšanej rodine budú dať trochu spríjemniť Vianoce. Darci ako vy môžu najmladším prispieť na topánky a celej rodine na lieky, ovocie, aj prepravy do nemocnice, ktoré tiež zaťažujú ich vdovecký rozpočet.
  
       
 

Chlapci sa postupne rozrozprávajú o tom, čo ich baví. Malého Samka a Miloša najmä futbal a počítače, 20-ročný Tomáš už pracuje s kovmi, i keď zatiaľ len na dohodu. Druhý najstarší syn, 17-ročný Patrik, sa učí za kuchára. Len 12-ročný Lukáš by bol rád staviteľom. Stavať by chcel bytovky a rodinné domy.

Aj mame by postavil väčší dom. “Ak dožije,” dodá a pozrie sa na nás, ako keby povedal nevyslovené tajomstvo.
Zmeníme tému a rozprávame sa ďalej. Chlapci sa hrajú, že sa nechcú fotiť, ale nakoniec si aspoň niektorí spravia s mamou spoločnú fotografiu. Pod pozlátkom dobrej nálady je však cítiť, že tento rok nebol pre rodinu ľahký.

Staršie deti preberajú zodpovednosť za mladšie a mama pri počitaní rozpočtu z vdovského a sirotského rozmýšla ako deťom zabezpečiť, čo potrebujú, ale tiež ako zvladnuť zákernú chorobu. Na matku šiestich detí neúmerné bremeno.

Odchádzame už za tmy do chladného večera. Keď s pani Peťkovou nasadáme do auta, v celej dedine cítiť vôňu páleného dreva. “Milá rodina,” hovorím jej štartujúc auto. “A silná!” doplní ma. “To bude ťažký článok, ale verím, že im pomôže,” hovorím. “Aj ja,” dodáva s pohľadom upreným von z okna.

                                                      

Za podporu v ich mene ďakujeme. 


Tomáš Halász (*1984) je nezávislý fotograf, ktorý sa špecializuje na reportážnu fotografiu a projekty pre tretí sektor. Jeho fotografie boli publikované v hlavných slovenských médiach a za svoju prácu bol niekoľkokrát ocenený v súťažiach novinárskej fotografie. Spolupracuje s www.dakujeme.sk ako aj s inými mimovládnymi organizáciami. Žije a pôsobí v Bratislave. Viac na  www.tomashalasz.com.

Tento príbeh vznikol v rámci projektu Darujte Vianoce

 
Darujte Vianoce je charitatívny grantový program Nadácie Orange. Jeho základným princípom je, aby žiadatelia o finančný dar nežiadali o pomoc pre seba a svoju rodinu, ale pre niekoho iného.
 
Darcovský portál www.dakujeme.sme.sk umožňuje poskytovanie adresnej pomoci konkrétnym ľuďom či "neziskovkám." Štedrí ľudia môžu darovať online a ľudia so srdcom na pravom mieste získavať dary pre tých, ktorí potrebujú pomoc.