Robko je dobrý chlapec, starám sa o neho ja, jeho babka, pretože keď bol menší, stala sa u nás hrozná tragédia. Bývalý druh mojej dcéry, Robkovej mamy, keď mu povedala, že s ním už nebude žiť, ju strelil. Ju, aj jej dcérku, moju vnučku malú. Potom zastrelil seba. Vnučka umrela. Moja dcéra bude už do konca života postihnutá. Strelil ju do hlavy, dve strely, leží, nebude už nikdy chodiť, je v ústave. To sa nedá zabudnúť. Navždy to bude bolieť. Staráme sa o ňu, ako vieme, lenže lieky a plienky a čo jej treba, sú veľmi drahé.

     Sama žijem s Robkom iba v jednej izbe a tiež som chorá. Mám reumatizmus tretieho stupňa, bolesti, ale všetko znesiem, len, aby Robko mal, čo treba. Robko je zlaté dieťa. Poslúcha, všetko spraví, čo treba v dome, aj mňa ratuje, keď mi príde zle. Upratuje, varí, slušný je, nerobí ľuďom zle, poctivo chodí do školy, na krúžky. Najradšej má futbal. Čo môžem, mu dám. Ale nedá sa mu dať všetko, čo by potreboval, niet z čoho. Som vďačná za každú pomoc, Robko za ňu dostane oblečenie, stravu, vzdelanie a jeho mama to najzákladnejšie, čo v jej stave nevyhnutne treba.