Znásobovanie sme ukončili, bola dosiahnutá suma 300 eur, určené na jedn príbeh.
Tento príbeh nás tak zaujal, že sme ho zaradili medzi vianočné, hoci prišiel ako bežný príbeh. Keďže sme všetky mamy, úplne nás dostal osud tejto MATKY, jej sila, trpezlivosť a absolútna obeta.
Ak to tak cítite aj vy, dožičme im prosím spoločne aspoň ten vianočný čas bez stresu a strachu, či budú mať na základné živobytie a zdravotné potreby pre syna. Ďakujeme.
Príbeh mojej manželky: Je ráno, zobúdza ma dusenie môjho syna. Vstávam a začína 15 ročný kolobeh starostlivosti, dookola to isté. Odsávanie, prebaľovanie, umývanie, masírovanie, krmenie cez sondu. Prejdú 2-3 hodiny. Je okolo 9 hodiny. Zdá sa, že teraz už bude spať, ale omyl. Prejde ďalšia asi pol hodina, počuť plač a dusenie. Nastáva odsávanie hlienov. Znovu plač, nemože sa vymočiť, stolica sama nejde, treba ju vyberať manuálne. Znovu nastáva kŕmenie cez sondu. Je polohovaný, idem do kuchyne chystať obed. Medzitým x krát pribehnem a skontrolujem svoje dieťa. Vybehnem na záhradu po zeleninu a znova sa dusí, nemôže sa poriadne nadýchnúť. Musím ho mať stále pod dozorom. Medzi kŕmením prijíma tekutiny, tiež cez sondu. Je okolo obeda. Chystám mixovanú stravu. Znovu prebaľovanie, polohovanie, inhalovanie, kŕmenie. Dúfam, že teraz si po obede trochu oddýchne a vyspí sa. Ale spánok netrvá dlho. Niekedy je to len pol hodina. Nastáva plač. Keďže nerozpráva, neviem čo mu presne je. Začína masírovanie bruška, držanie na rukách, dám ho do polosedu ale nevyzerá to, žeby sa mu uľavilo. Keď je v polosede, znova sa začína dusiť a tak musí len ležať. Už je to tak 15 rokov. Maťko má 20 rokov. Diagnoza: mukopolisacharidoza. Nefunguje mu v tele vstrebávanie cukru. Telo mu nevylučuje škodlivé látky a tie ostávajú v tele a poškodzujú orgány. Od 5 rokov sa mu zdravotný stav stále zhoršuje. Postupne prestal chodiť, rozprávať a vykonávať všetky úkony, ktoré vykonáva zdravý človek. Odbehnem naložiť prádlo do práčky, vrátim sa do kuchyne, spravím poriadok a opäť niekoľkokrát odbehnem skontrolovať svojho syna. Ďalšie kŕmenie a prebaľovanie bude okolo 17-tej. Znova tej istý kolobeh s tým, že už nevládzem. Ešte, že sa vrátil manžel z práce a trochu mi pomôže. Medzitým vyberiem prádlo, dám ho vysušiť na vešiak na balkón. Ďalšia várka v práčke. Nemôžem odskočiť ani na 15 minút do obchodu na nákup. Ešte že mám ďašie dve deti, zdravé. Nastáva večer, čas nakŕmiť, prebaliť, poumývať, pomastiť, pomasírovať, polohovať. Avšak nespí. Nemôže, dusí sa a plače. Niečo ho bolí, nevieme však, že čo. Je okolo 2 hodiny v noci, teraz už je celkom vyčerpaný a vtedy najdlhšie zaspí, tak na 2-3 hodiny. Viac nie. Stáva sa, že aj 4x cez noc sa zobudím na jeho dusenie a zobúdzam sa mu pomôcť. Nad ránom si znovu trochu pospím. Spánok je prerušovaný. Znova svitá a nastáva každodenný kolobeh. Naša smena nemá konca. Nepoznáme víkend, prázdniny, výlety, relax..... Nevyspatá, neoodýchnutá, unavená a vyčerpaná začínam znova. Žiaden výlet, žiadna dovolenka, žiaden oddych. To dokáže len láska k svojmu dieťaťu. A k tomu ešte starosť o to, či bude dostatok financií na lieky, mastičky, oleje, plienky, krémy, hygienické a zdravotné potreby. Či s peniazmi vyjdeme v tomto mesiaci. Znovu ďalšie stresy. Ak by ste sa rozhodli nám v tomto pomôcť, uľahčili by ste nám to.
Potrebujeme Vašu pomoc. Ďakujeme.