SPECTRUM venuje OZ Infosluch 77 euro na automobil. 

Priatelia, ste skvelí, Vaša reakcia, vyzbieraná suma  - to je pre nás zázrak a aj potvrdenie zmyslu našej a hlavne Silviinej práce. Príbeh necháme na stránke do konca roka, všetky vyzbierané dary pošleme OZ Infosluch, určite sa zídu a budú zmysluplne použité.

Potrebujeme v OZ Infosluch nové, kvalitné a bezpečné auto s veľkým kufrom. Jednoduchá veta, ktorá sa ťažko realizuje. Prečo ho potrebujeme? Do terénu chodím skoro denne, najčastejšie cestujem do rodín s deťmi s poruchou sluchu aj viacnásobným postihnutím, ale aj do nemocnice, kde nastavujeme načúvacie prístroje a kochleárne implantáty deťom z celého Slovenska alebo do MŠ a ZŠ po západnom a južnom Slovensku, kde máme začlenené deti s poruchou sluchu a chceme byť učiteľom podporou. Mesačne najazdím 700 – 2 000 km, denne v aute sedím aj 3 hodiny a v tom veľkom kufri nesiem hudobné nástroje, stimulačné pomôcky a hračky, ktoré rodinám požičiam. Deti už vedia. Magická modrá IKEA taška je symbolom Sisi. Šimon s Ninou nakuknú na parkovisku do cudzieho auta a vravia „Sisa je tu“ a mamička sa smeje, lebo ťažko vysvetlí dvojčatám z ktorým jedno má ťažkú poruchu sluchu, že nie za každou modrou taškou je Sisa s hračkami... a mňa to zahreje pri srdci, keď mi to mamička rozpráva, lebo viem, že som “mojim” deťom a ich rodinám priniesla aspoň kúsok zmeny, pozitívnej nádeje a dôvery, že to zvládnu a v kútiku duše dúfam, že to nie je len kvôli hračkám, že sa tešia na ďalšie stretnutie so mnou. Čítam si príbehy na Ďakujeme a je mi ťažko, lebo mnohé podobné príbehy poznám z mojich stretnutí s rodinami. Príbehy, kde sa štát nepostará ani o základné potreby. Pracujem ako terénny špeciálny pedagóg v štátnom Centre špeciálno pedagogického poradenstva (CŠPP) pre deti s poruchou sluchu a cez OZ Infosluch svoju terénnu službu financujem 9 dlhých rokov. Vravím si, v sieti takých príbehov sa tvoj stratí, ani to neskúšaj. A potom stretnem inú mamičku Katku a ona povie, „ale veď Sisa, to auto žiadate pre nás všetkých, nie pre seba, aby ste nám mohli byť oporou a prísť za nami.“ A ja pookrejem, lebo viem, že rodiny vidia, že robíme v OZ „best of“, že sa snažíme, aby mali všetky služby bezplatné, aby im aspoň trošku bolo lepšie. Aj knižku “Máme dieťa s poruchou sluchu I a II“, ktorú sme napísali si môžu zdarma stiahnuť, aj appku pre posunky „Posunkuj HRAvo“ si môžu zdarma stiahnuť. Lebo z vlastnej skúsenosti iem a vedia to aj ľudia z Nadácie Pontis, ktorá nám často pomáha, že financie nesmú byť bariérou, aby sa ľudia dostali k poradenskej pomoci alebo komunikácii. Financie by nemali byť bariérou ani pre odborníkov, aby poradenskú pomoc zdarma ponúkali, ale to na Slovensku nie je pravda. Som hrdý človek, čo viem robiť sama, urobím. Nezvyknem žiadať o pomoc a už vôbec nie financie (teda s výnimkou 2 percent z dane, ktoré na OZ Infosluch, každý rok žiadame, aby sme vôbec mali na benzín a pomôcky). Lebo od štátu, napriek tomu, že sme štátne CŠPP, podporu nedostaneme, aj keď opakovane mnoho rokov žiadame – ani auto, ani benzín na celý rok a už vôbec nie na ďalšieho odborníka, ktorý by mi v CŠPP pomohol. 104 detí na jedného človeka v teréne, ktorý chodí od Komárna cez Žarnovicu po Dubnicu nad Váhom až po Skalicu. Vraj mám byť trpezlivá, povedala pani ministerka školstva s pánom štátnym tajomníkom, keď som im na jeseň 2018 na pracovnom stretnutí vravela, že vyhoríme, že stratia šikovných a motivovaných odborníkov, lebo už nebudú vládať robiť 10 hodín denne a ešte k tomu cez vlastné OZ grantovať. Jazdím 9 rokov vlastnou Daciou s veľkým kufrom, 9 rokov grantujem vlastné peniaze cez OZ Infosluch a rôzne nadácie, myslím, že trpezlivá som dosť, ale ako starnem, aj sily dochádzajú . Lenže naše 11 ročné „hopsadlo“ má najazdených 270 000 km a napriek pravidelným opravám ma teraz v stredu nechalo stáť na jednej z najväčších križovatiek v Bratislave, a to bol bod zlomu. Namiesto „Varuj dušu na doline“ mi trelenej prvé napadlo „ako sa dostanem zajtra a pozajtra do práce za rodinami, čo ak bude stáť oprava auta príliš veľa alebo si auto nechajú v servise na týždeň alebo raz povedia, už sa vám auto neoplatí opravovať?“. Ako som sedela v blikajúcom aute, pochopila som, musím prestať byť hrdá a veriť, že na toto celé nie som sama, že sú ľudia alebo firmy, ktoré prispejú malou čiastkou tu a tam a zvyšok je o dôvere v Boha, že to má všetko v rukách. Sponzoring od nadácií, kde sme zatiaľ žiadali o financie na nové auto zatiaľ nevyšiel, ale budem skúšať ďalej... pretože auto pre OZ určite potrebujeme - z úcty k rodinám, ktoré potrebujú pomoc, ale aj z úcty k moje vlastnej rodine, ktorá naše opravené „hopsadlo“, potrebuje používať ešte veľa rokov pre seba. A tak som napísala dlhý príbeh s nádejou, že pochopíte, prečo je nové auto pre nás VEĽMI dôležité. Ak sa nazbiera na Ďakujeme viac financií, alebo nás predsa len nejakou čiastkou podporí ešte niektorá z nadácií, ktorú sme oslovili, ostanú nám peniažky na zimné pneumatiky, diaľničnú známku, benzín pre nás aj kolegyne z iných CŠPP,

ktoré chodia do rodín rovnako ako ja, na pomôcky pre rodiny alebo pokračovanie appky s posunkami. Peniažky sa určite nestratia, to len my nebudeme musieť mať každý rok strach, či z 2 percent príde dosť, aby služba mohla pokračovať. Ďakujem, že ste v tom s nami.