Znásobovanie sme ukončili, bola dosiahnutá suma 250 eur určená pre jeden príbeh.    
Som mama troch detí. Začiatkom leta sme mali autonehodu - protiidúce auto, ktoré viedol 19-ročný chlapec, vpálilo v plnej rýchlosti do nás. Uvedomili sme si, aké šťastie sme v tej chvíli na oboch stranách mali. Mladému vodičovi, ani nám celej rodine, sa nič vážnejšie nestalo. Odniesla si to moja dcéra, ktorá si pri náraze silno udrela hlavu a má ťažkosti.
Prehodnotili sme naše životné priority a život pokladáme ešte viac za dar, ktorý máme zdieľať s inými. A teda si navzájom všímať aj svoje potreby a pomáhať si... Začiatkom októbra tohto roku som teda riešila poúrazový stav svojej dcéry na odbornom vyšetrení na detskej neurológii na Kramároch. Do čakárne prišla mladá žena, mne neznáma, so svojou dcérou približne v rovnakom veku ako tá moja, lenže toto dievča sedelo s vystretou nohou na vozíku. Aj ony čakali na vyšetrenie. Iná mama sa tejto žene prihovorila a všeličo sa začala vypytovať. A táto mama Monika odpovedala na jej zvedavé otázky na môj údiv jednoducho, prívetivo a skromne. Ja som len s nemým úžasom počúvala príbeh, ktorý ma okamžite zasiahol. Štyri roky je už 14-ročná Melánia na vozíku, pred tým zdravé dievčatko. Manželovi p. Moniky diagnostikovali rakovinu v decembri 2018, v apríli tohto roku zomrel. Zostala sama so štyrmi deťmi (9, 11, 14 a 17 r.) v núdznych podmienkach v malej dedinke Nitrianskeho kraja. Bývajú v dvoch veľmi malých izbách starej prístavby. Pri pretrvávajúcej starostlivosti o dcéru na vozíku nemá možnosť zamestnať sa a dochádzať za prácou, hoci by VEĽMI chcela. Melániu „vozí“ na invalidnom vozíku takmer 2 km pešo do školy, zo školy, potrebuje jej byť často nablízku. Je to mama samoživiteľka, ktorá si okrem príspevku v hmotnej núdzi trochu privyrobí v rámci verejnoprospešných prác (povolených je 32 hodín mesačne). Príspevky vdovské a sirotské jej boli zamietnuté – videla som papiere - odpovede úradov na vlastné oči. Taktiež jej nateraz zamietli opatrovateľský príspevok na dcéru. Nielenže nemá na bežné výdavky na živobytie, ale ako som zistila, nemala 60 Eur na zaplatenie zálohy pre svoje dcéry na obedy v škole, neustále rieši aj rôzne mimoriadne výdaje ako cestovanie na vyšetrenia a pobyt v nemocnici s Melániou, momentálne výdaje na zubára a iné tak ako každý z nás... Tejto rodine však ÚPLNE NAJVIAC chýbajú základné podmienky na bývanie, pre nás celkom samozrejmé, SUCHO A TEPLO v byte. Pri osobnej návšteve, keď sme boli p. Monike odviezť automatickú práčku sme zostali šokovaní, keď sme na vlastné oči videli, že prístavba, v ktorej 5 členov rodiny býva, je priestorovo veľmi malá – vstupná úzka chodba, malá izbička pre všetkých a „kuchynka“, v ktorej nie je zavedená voda. Prístavba je celá navlhnutá (steny sú do polovice mokré), strecha je veľmi stará a cez vypadnuté škridlice preniká vlhkosť aj cez plafón. Mama Monika kúri deťom malou pieckou. (Našťastie do konca novembra bolo „teplo“, no zima už zaklopala...) Na konci vstupnej chodby je sprchový kút, ktorý slúži zároveň ako jediné umývadlo či kuchynský drez. Do tohto úzkeho priestoru sa vmestila práčka a toaleta tak, že len ťažko prejdete k sprche. Kvôli vlhkosti vyhodili pred pár týždňami jednu posteľ a skriňu, veci ukladá p. Monika deťom provizórne do malej poličkovej steny. Je toho toľko, čo táto rodina potrebuje.
Najviac však túžia a urgentne potrebujú prísť bývať niekde do blízkosti mesta, kde mama Monika postupne získa prácu a jej deti najmä vhodné podmienky na bežný život – teplo, hygienu, priestor na učenie. Mama Monika je veľmi aktívna, všeličo sa už pokúšala riešiť priamo v obci, na úradoch, ale s niektorými vecami si sama nevie rady. Na vlastné oči som sa presvedčila, že táto rodina potrebuje urgentnú pomoc. A aké krásne by bolo podať im pomocnú ruku práve počas Vianoc. S mojou rodinou ale aj s Vašou pomocou a pod dohľadom portálu Ďakujeme.sk im vieme pomôcť naštartovať sa. Dcére Melánii vyšla operácia nohy 28.11. 2019. Aby však bola operácia efektívna, bude potrebovať nielen kúpele (poradovník), ale čoskoro začať aj kvalitnú rehabilitáciu – opäť dochádzanie niekam... Melánia má teda pred sebou náročnú cestu, aby sa šľachy nevrátili do pôvodného stavu a táto operácia priniesla osoh. Pani Monike sa snažíme pomôcť aj touto zbierkou, ktorej financie by sme chceli určite použiť na získanie bývania – zaplatenie nájomného aspoň na nejaký čas, rehabilitácie a najnevyhnutnejšiu výbavu, či výdaje, aby táto milá rodina dostala šancu od vnímavých ľudí postaviť sa na nohy. Melánia teda doslovne.  Alan bude mať 4. januára 2020 osemnásť, v Bratislave má vyhliadnutú prácu a svojej mame a sestrám chce tiež pomôcť. Pri každom stretnutí a rozhovore s pani Monikou a jej deťmi pozorujem a zároveň obdivujem ich pekné vzťahy, a aj preto všetok čas, energiu a hmotnú pomoc nepokladám za stratený čas, ale naopak nesmierny dar – obohatenie a skúsenosť, že spolu vieme urobiť neskutočné veci, ktoré nás ľudsky spájajú a posúvajú...
Ďakujem za každého, kto sa k tejto výzve pripojí. Zuzana Nagyová, Svätý Jur