Telo ma neposlúcha, ale chcem dôstojne žiť
Rodinku Horváthovcov poznám už zopár rokov. Za ten čas sme viac ako priatelia, skoro ako rodina. Je to nesmierne skromná, pokorná, súdržná rodinka.
Otec Stanko, prežil svoje detstvo v detskom domove. Nepoznal lásku rodičov, iba vychovávateľov. Po odchode to mal v živote naozaj ťažké. Deti prichádzali a zdravie odchádzalo. V tom čase našiel vieru a lásku Boha a množstvo dobrých priateľov.
Táto rodinka žije v chudobnom domčeku v Blažiciach. Nemajú kanalizáciu, vodu, doteraz žili 8 ľudí v jednej miestnosti – tam varili, spali, učili sa.
Po vodu musia schádzať s bandaskami do dediny. Je to naozaj drina, keď si predstavíme, že treba prať, umývať sa, variť. Vody treba veľa a chlapci sú už z neustáleho znášania vody naozaj unavení a vyťahaní.
Aby toho nebolo málo, Stankovi sa zhoršil zdravotný stav. Má diagnostikovanú roztrúsenú sklerózu multiplex, spojenú s veľkými bolesťami nôh, hlavy, chrbtite, ochabnutie svalov, únik moču a stolice. Niekedy od bolesti nevie ani dvihnúť nohu, deti mu musia pomáhať vstať z postele a pomôcť pri obliekaní a chôdzi.
Tejto rodine by sa veľmi zišla studňa na dvore, kanalizácia a jednoduchá sprcha. Je to naozaj nevyhnutné nakoľko Stankovi sa naozaj zhoršuje zdravotný stav a má problém ísť na vonkajšie WC.