Milí naši skvelí darcovia, neustálne nás prekvapujete a potešujete svojim záujmom a štedrosťou. Magátovci si zajtra - 09.06. idú po kľúče od nového bytíku a Vaše dary sa veľmi zídu na jeho zariadenie, konkrétne skrine pre deti. Príbeh ešte necháme zverejnený, môžete darovať aj naďalej. 

Náš rodinný príbeh sa začal písať pred 20timi rokmi, kedy sme s manželom spojili svoje životy, aby sme vytvorili rodinu, ktorá bude pre nás naplnením a pre iných obohatením. Od začiatku sme vedeli, že sa chceme venovať opusteným deťom z detských domovov.

Keď mal náš druhorodený synček dva roky, rozhodli sme sa, že začneme dávať lásku aj tým, ktorí ju nedostali od svojich biologických rodičov. Začali sme sa o opustené detičky starať ako profesionálni rodičia, bývali u nás od narodenia do cca 1 roka (+/-). Týmto spôsobom sme za 16 rokov dali dočasný domov a trvalú lásku 16tim deťom, ktoré sú doteraz v našich srdciach a ktoré prežili u nás pripútanie a lásku v prvých mesiacoch ich života, aby raz boli schopné milovať a ľúbiť aj ony sami. Vždy boli dokonalou súčasťou našej rodiny, vždy boli našimi deťmi, súrodencami našich chlapcov. 

Medzi deťmi, ktoré k nám prišli do profesionálnej starostlivosti, bol aj chlapček Luky, ktorého nikto nechcel do trvalej starostlivosti, mal svoje problémy a obmedzenia (autistický vývin, poškodenie mozgu a mnoho ďalších pridružených diagnóz), preto sme sa rozhodli, že mu dáme dlhodobejšiu istotu v tom, že si ho necháme už natrvalo. A tak sme mali  zrazu troch synov, popri ktorých sme naďalej dávali srdcia aj ďalším opusteným deťom. Potom prišli ešte ďalší dvaja naši biologickí synovia a tak sa splnil náš sen-mať veľkú rodinu. Časom sme boli ôsmi (ja s manželom, našich 5 chlapcov (Tobi 17r., Tomi 15r,  Luky 11r., Timi 7r., Teuľko 4r. a  jedno bábätko z domova) a konečne sme sa cítili dokonale naplnení a šťastní...

Náš krásny život sa však jedného dňa (presne pred 18timi mesiacmi ) nesmierne zvrtol opačným smerom...

Nečakane a náhle nám zomrel 11-ročný pestúnsky syn Lukáško a deň po pohrebe (a týždeň po extrémnom trápení z jeho straty) zomrel aj náš úžasný, dokonalý, milovaný a milujúci manžel (+44r.). V tichu a v spánku, náhle a nečakane, na masívnu arytmiu, z ktorej sa už neprebral...vždy zdravý, nefajčil, nepil, športoval a nás všetkých nesmierne miloval... Bol živiteľom našej veľkej rodiny... Všetko úžasne riadil, menežoval, úžasne hospodáril... ale po jeho odchode a zablokovaní všetkých účtov, ostalo na mojom účte 430 €... pre 5 detí a mňa... Bolo nás „veľa“ a zrazu som ostala len ja a deti... bez Lukáška a bez milovaného "tatinka" a manžela... 

Ostali sme navždy sami... opustení, zranení, ubolení... a s neprestajným smútkom a bolesťou z toho, ako VEĽMI nám tatik a Luky chýbajú, ako veľmi chýbajú všetkým našim chlapcom... Ostali sme sami v starom dome, kde sa často niečo pokazí, často v ňom treba niečo riešiť, opravovať, čo vždy vedel a robil náš úžasný „tatik“... Ale my nevieme. A ja sama ani nemám kapacitu na to, aby som starostlivosť o starý veľký dom zvládla... Preto hľadáme spôsob, ako si náš „nový život“ aspoň trochu uľahčiť. 

Je to stále extrémne ťažké a my denne prežívame nový a nový boj so životom bez nášho milovaného manžela a tatinka. On bol oporným múrom nášho domu...teraz je náš dom bez tejto opory... (aj preto musíme dom predať a nájsť si menší bytík, ktorý snáď lepšie zvládneme).

Kedysi sme nevedeli vydržať, keď išiel na tri dni na služobnú cestu a teraz je preč už 18 mesiacov...???? a stále nám NESMIERNE chýba..

Kazdý deň.

Ale snažíme sa bojovať a žiť najlepšie ako vieme. Snažíme sa žiť tak, aby bol na nás hrdý. A snažíme sa i naďalej byť prínosom pre iných aspoň tak, ako vieme... a ďalej sa staráme aj o detičky z detského domova. Momentálne máme doma 4.mesačného chlapčeka. A dávame jemu i našim synom lásku a prijatie aj za nášho „tatika“ a naďalej robím, čo môžem a nevzdávam sa.

Akákoľvek finančná pomoc by nám pomohla preklenúť ťažké obdobie, ktoré práve žijeme a možno by nám pomohla i pri zariaďovaní nášho nového bývania (ak by sa také našlo) alebo by nám umožnila aspoň čiastočnú rekonštrukciu nášho „starého bývania“ tam, kde je to najviac potrebné a tam, kde sme to nestihli s manželom doriešiť, hoci sme to mali v pláne (stará kúpeľňa, kuchyňa)... 

Ďakujeme aj za najmenšiu pomoc,

Mária s deťmi