Obraciam sa na Vás s prosbou o pomoc pre môjho syna Adrianka, ktorý bude mať 26 októbra 5 rokov. Aďko má vážne poškodený mozog, má spastickú quadruparézu ťažkého stupňa, sekundárnu epilepsiu, skoliózu, microcefaliu.

Od septembra sme Aďka začali vozit do špeciálnej materskej škôlky, ktorá je vzdialená niekoľko kilometrov od nášho bydliska , preto by sme veľmi potrebovali kúpiť auto pre Aďka -   teraz ho vozime na požičanom aute. Autobusom nemôžme ísť , lebo Aďko ešte nesedi a nechodi. Získane peniažky by sme použili na kúpu auta, ktoré by nám veľmi uľahčilo cestu do škôlky a tiež na vyšetrenia u odborných lekárov . Chodime s nim  aj na hipoterapiu - tam treba tiež ísť autom. Z môjho rodičovského prispevku a manželovho príjmu si žiaľ nemôžeme dovoliť kúpitť auto, preto sa obraciame s prosbou o pomoc na Vás.

Chcela by som este v krátkosti opisat náš pribeh , ktorý sa začal keď sa Adrianko narodil.  Jeho  zdravotný stav sa skomplikoval na druhý deň po pôrode, dostal apnoicke pauzy s premodranim , prestal dýchať, dusil sa , vrtuľníkom ho previezli do B. Bystrice, kde už jeho stav bol kritický. Prvé dva týždne bojoval o život na novordeneckej JISKE. To nekonečné čakanie , otázka čo bude ďalej, či prežije, chvíle strávené pri inkubátore , pipanie pristrojov , ked prestával dýchať a modral – to boli najhoršie chvíle v mojom živote. Ten pocit , že ak sa vrátim  späť na JISKU a už nemusí byť živý, to sa slovami opísať nedá.  Síce už ubehlo pomaly 5 rokov a aj teraz sa mi tlačia slzy do očí keď si na to spomínam.

Po dvoch týždňoch sa Aďkovi začal stav zlepšovať, avšak o týždeň prišla dalšia zdrvujúca správa -  magnetická rezonacia potvrdila to, čoho som sa obávala najviac, následkom ťažkého stavu, ktorý prekonal sa jeho mozog vážne poškodil, šedá hmota sa úplne rozpadla, zostal z nej len periférny tenký lem. Ďalšie vážne komplikácie nastali,  keď mal Aďko 8mesiacov, dostal epilepsiu , na ktorú mu nezaberali žiadne lieky, v Bratislave nám lekári povedali , že sa dožije tak do roka. Chválabohu mylili sa , Aďko bude mať  5 rokov a vysadzujeme lieky na epilepsiu. Síce ešte nechodi , nerozpráva , ja ale verim , že postupne všetko zvládneme a načíi sa aj chodiť.

Napriek všetkému som śťastná , že Aďka mám, dal mi zmysel zivota, pri ňom som sa naučila nestrácať nádej a vieru , dáva mi energiu a silu, je pre mňa všetkým čo na svete mám a ďakujem Bohu za každý prežitý deň s ním, je to moje Slniečko, ktoré by som za nić na svete nedala. Vopred srdečne ďakujem všetkým darcom , ktorí sa rozhodnú nás podporiť.

S pozdravom Adriana Repiská a Aďko .