Nadácia VÚB venovala Martinkovi  "štartovné" vo výške 200 eur.. 

Karatista Martinko (Akútna lymfoblastická leukémia) Ťažko sa rozpovedáva smutný príbeh, ako je tento. Človeka núti neustále sa zamýšľať nad tými istými otázkami. Kam ten svet speje, že práve deti musia trpieť?
Deti, ktorých duše sú čisté, nikomu neublížili, lebo zatiaľ nestihli? Nestihli preto, lebo by mali mať celý život ešte len pred sebou. Ale ozaj ho majú? Ostáva veriť, že ich životy dokážeme zachrániť. Musia deti ozaj trpieť len za to, že vôbec sú? Viem, že tento príbeh nie je, žiaľ, jediným, ale okolnosti ma nútia rozpovedať ho práve preto, že sa akýmsi spôsobom týka aj mňa. Je pravdou, že v dnešnej dobe sa snažia ľudia nemiešať do toho, čo sa ich bezprostredne nedotýka. Nikdy však nevieme, kedy sa môžeme do podobnej situácie dostať aj my. A verte mi alebo nie, práve pomoc iných sa v tak ťažkých životných situáciách zíde každému. Dokonca aj tomu, kto o ňu verejne nežiada, ale ťarchu nesie sám niekde hlboko v srdci. Každý deň sa stretávame s detskými úsmevmi, ktoré nám často, ani nevieme ako, zlepšia náladu. Deň je odrazu lepší, krajší a slnečnejší. Deti vedia motivovať človeka v práci. Pocit zadosťučinenia za dobre vykonanú prácu s deťmi je neopísateľný.

Ako trénerka karate denno-denne otváram brány telocvične a už z diaľky ma vítajú malí karatisti. Pojašení, usmievaví, no vždy odhodlaní tvrdo trénovať a ísť si za svojimi cieľmi. Jedným z členov Karate klubu Katsudo Sabinov je aj sedemročný Martin. Martin je tretím karatistom z rodiny.  Vzorom, či motiváciou sa mu stali starší bratia Mišo a Rišo. Všetci traja dosahujú v rámci celého Slovenska, ale aj na medzinárodnej pôde, pozoruhodné výsledky. Avšak, zatiaľ čo chlapci trénujú, rodičia sa pasujú s finančnými problémami. Rozmýšľajú, kde ušetriť euro, či dokonca cent, aby sa chlapci mohli rozvíjať. Koľkokrát si odobrali rodičia od úst? Koľkokrát obetovali všetko v prospech detí? Nielen karate, ale celkovo šport na Slovensku, sa stáva finančne náročnou záležitosťou. Niekto sa však dokáže tešiť aj z maličkostí a zo zdanlivo drobnej pomoci. Obrazne povedané, čo je pre niekoho odpadom, pre iného môže byť pokladom. Ja osobne napríklad nikdy nezabudnem na nekonečnú radosť v očiach a neskutočný prejav vďaky, ktorý som zažila, keď som jednému zo spomínaných bratov podarovala karatistické chrániče na ruky. Pre mňa možno nepotrebný predmet, pre začínajúceho karatistu zo sociálne slabšej rodiny poklad, ktorý mu otvoril bránu do veľkého sveta karatistov. Sveta, v ktorom bude raz môcť zahviezdiť aj on. Vraví sa, že aby nebolo toho málo, chlapci Mišo, Rišo a Martin majú postihnutú sestru. Nora sa narodila s mozgovou obrnou, trpí pravidelnými epileptickými záchvatmi, sebapoškodzovaním, má črty autizmu. Má 15 rokov, no jej mentálny rozvoj sa zastavil na úrovni trojročného dieťaťa. Jej stav si vyžaduje dvadsaťštyrihodinovú starostlivosť. Tento príbeh však nie je o Nore. Život je ťažký, ale napred sa ísť musí! Rodina sa vždy snažila s úsmevom na perách a s pokorou ísť ďalej a prekonávať prekážky, ktoré im samotný život pripravil. A možno aj ešte pripraví. Domček z karát sa rúca a sny o sláve jedného z malých karatistov začiernila nečakaná choroba.
Sedemročný Martin, najmladší z bratov, vyhráva Majstrovstvá kraja a o týždeň na to sa ocitá v nemocnici. Výsledky krvi sú zo dňa na deň horšie. Prevážajú ho na detskú onkológiu. Diagnóza je z ničoho nič odrazu jasná: Akútna lymfoblastická leukémia. Kiež by ostali radšej Martinove sny také jasné a nemuselo by ich zatemniť rakovinové ochorenie bielych krviniek vyskytujúce sa z osemdesiatich percent najmä u detí. Ako je známe, akútna leukémia má veľmi rýchly priebeh. Od prvých veľmi ľahkých, často prehliadaných príznakov, do vzniku závažných, život ohrozujúcich ťažkostí, často uplynie iba niekoľko týždňov. Bez liečby, bez terapie vedie v krátkom čase k smrti. Liečba nastáva pomocou chemoterapie alebo pomocou transplantácie kostnej drene. Cieľom terapie je obnoviť normálnu krvotvorbu. Martin potrebuje liečbu a jeho rodina pomoc. Či už finančnú alebo materiálnu. Po návrate domov musí Martin fungovať v sterilne čistom prostredí, čo mu však stav ich vlhkého a plesnivého rodinného domu nedovoľuje. Ich obydlie nespĺňa podmienky pre život onkologicky chorého pacienta. Rodina bude okrem iného potrebovať antibakteriálne dezinfekčné prostriedky, čističku vzduchu, sterilnú izbu mnoho hygienických a drogistických potrieb a pod. Avšak primárnou otázkou naďalej ostáva: Môže sa Martin po liečbe vôbec vrátiť domov? Môže žiť v prostredí, ktoré mohlo byť spúšťačom jeho závažnej choroby? Chceme, aby sa Martin vrátil do telocvične, chceme, aby si mohol splniť svoj sen, chceme, aby žil.
Nechceme, aby nám ostali len oči pre plač. Lebo my mu chceme pomôcť! Chceme, aby mal tento príbeh šťastný koniec.Trénerka