Volám sa Kamil Čonka. V januári som mal 34 rokov a mám jeden veľký problém . Som otec 4 detí (dcéry 13,12,5 a chlapec ma 1,5 roka) a mám jednu nevýhodu oproti ostatným otcom a to, že sa nemôžem,  vlastne nedokážem o nich postarať,  lebo som vážne ochorel.  Pracovať sa mi nedá, pretože mám plný invalidný dochodok.

12.. januára 2010 som dostal záchvat, odviezli ma na neurológiu, urobili vyšetrenia a 19. januára som už bol po operácií hlavy. Diagnostikovali mi rakovinu  mozgu 3.stupňa (sú 4).

Viete čo to muselo byť pre deti a manželku, ktorá bola ešte v tom čase tehotná s chlapcom, keď tri mesiace predtým sme pochovali jej mamu ktorá mala tak isto rakovinu mozgu.Teraz keď tak rozmýšlam,  muselo to byť pre nich strašné hlavne pre manželku. Veď aj ja som si kládol otázky prečo práve ja? Čím som si to zaslúžil ? No teraz som s tým zmierený a ani nerozmýšľam o chorobe. Ruku na srdce: myslím nato, ale nie často,  snažím sa bojovaťa žiť s tým. Veď musím,  lebo mám pre koho žiť.

Po operácii to už išlo rýchlo chemoterapia, ožarovanie a aby toho nebolo málo, dostal som aj epilepsiu. Začal som chodiť k psychiatrovi, lebo som bol stále nervózny. Teraz pre zmenu sa bojím vychádzať z domu a keď som niekde kde je veľa ľudí , dostanem strach a robí sa mi zle. Preto ak nemusím nechodím nikde. Kvôli epilepsii nesmiem ostať sám. Stále musí so mnou niekto byť a aby som toho vážne nemal málo, mám aj hemiparézu III.stupna.

Takže si necítim ľavú stranu tela a bez barle sa nepohnem. Je mi lúto, že toto moje trápenie vidia moje deti. Teraz sa mi urobila v hlave ďalšia cysta a vyzerá to tak, že sa trocha pohol aj nádor a aj trocha narástol (vtedy sa nedal vybrať celý). Takže sa plánuje ďalšia operácia a ja pevne verím,  že Pán Boh ma ochráni a všetko dopadne dobre. Teraz mám dobrať poslednú chemoterapiu, objednať sa na magnetickú rezonanciu a s výsledkami ísť do Košíc na kontrolu za docentom,  ktorý ma operoval.  Fakt budem rád ak ma zoberú na operáciu, lebo také bolesti hlavy neprajem nikomu.

Ale dosť bolo o chorobách,  lebo by som mohol napísať román a potom ma napadajú ,,zlé´´ myšlienky. Mám aj iné problémy, ktoré treba riešiť, preto píšem Vám. Verte ak by som si vedel pomôcť sám,  tak by som sa v živote neobrátil o pomoc, lebo ked som bol zdravý,  tak som naposledy pracoval v Čechách ako živnostník na stavbe. Bývali sme rok u mojich rodičov a potom sme sa rozhodli vziať si hypotéku a kúpiť dom. Zobrali sme hypotéku a kúpili sme starší rodinný dom, ktorý bol dlhšie neobývaný a bolo ho treba opraviť. Začal som ho postupne dávať do poriadku, aby sme sa mohli čo najskôr nasťahovať, ale  potrebovali sme stále veľa peňazí na ďaľšie potrebné úpravy. Zobrali sme si ďaľšie pôžičky a aby som stíhal všetko platiť, tak som v práci ostával 30-32dní. Poplatili sme čobolo treba a ostalo pár korún na stravu.

No robil som koľko som  vládal a stále som si vravel, že náš dom pomaly opravím no a potom prišla choroba. Začali sa kopiť dlhy. Po dlhých ťahaniciach mi invaliditu uznali nad 70% a priznali mi 178,8eur. Viete ak máte taký príjem a manželka berie 228,14 eur materskú, ani nemáte z čoho platiť. Dobre si rozmyslite,  či máte platiť dlhy,  alebo 4 deťom kúpiť jedlo. Firma,  v ktorej som pracoval, krachla a my sme padali do dlhov viac a viac. 

Viete si predstavť, že my máme necelých 50 eur na mesiac na stravu. Viete aký je to pocit,  keď od  Vás deti pýtajú chleba a maslo a vy nemáte ani cent?? Niečo také neprajem nikomu. Je to moja vina, že sa o nich nedokážem postarať. Skúšal som písať na rôzne nadácie,  no nikto sa mi ani neozval. Skúšal som dokonca napísať rómskemu splnomocnencovi,  veď nakoniec aj ja patrím do tejto komunity. Som polovičný róm a vôbec sa zato nehambím, lebo my žijeme čestne. No vraj nemám nárok na pomoc od nich. Preto som si dovolil napísat sem, poprosiť o pomoc obyčajných ludí. Ved ja pre seba nepýtam nič,  ale pre deti aby mali na stravu.

Úprimne,  velmi sa bojím exekúcií .Veď my môžeme skončit na ulici ako bezdomovci, lebo my nemáme kam ísť. Rodičia nás domov nechcú a svokor býva v podnájme. December je naozaj blízko, musíme splatiť do konca roka 1300 eur. Je to dokonca najkrajší mesiac v roku,  narodenie Pána, čas vianoc pokoja a lásky. No pre mňa nočná mora.

P.S Nemyslite si prosím Vás o mne nič zlé,  mňa len stihlo jedno veľké nešťastie - moja choroba. Nemyslite si  prosím Vás, že chcem hrať niekomu na city. Nie je to tak.

Ja budem rád,  ak sa mi rozhodne niekto pomôcť,  vopred mu veľmi ďakujem. Prajem Vám všetkým veľa zdravia,  lebo koľkokrát tomu slovu neprikládame veľký význam. Človek si povie veď som zdravý. Aj ja som pochopil  význam tohto slova až  keď  som ochorel.

S pozdravom a úctou: Kamil Čonka.