SPECTRUM venuje Patrikovi 77 Euro na rehabilitácie.

Nadácia VÚB venuje Patrikovi 200 eur štartovné na rehabilitačný pobyt.     

     Žiadam o príspevok pre Patrika Fodora, môjho syna, narodeného 27. 6. 2016, ktorého súčasná diagnóza je centrálna tonusová a koordinačná porucha, príznaky detskej mozgovej obrny s kvadrupastickým postihnutím s ľavostrannou prevahou. Týmto by som vás chcela osloviť a zároveň aj oboznámiť s našou situáciou. Moje tehotenstvo sa začalo a prebiehalo úplne v poriadku. Veľmi som túžila po dieťatku a keď som otehotnela, boli sme s manželom veľmi šťastní. Problémy nastali v 7. mesiaci tehotenstva, hrozil predčasný pôrod, tak som bola hospitalizovaná. V nemocnici som bola 5 týždňov a mohla som iba ležať. Plod bol zakliesnený v panve a predčasné kontrakcie boli tlmené liekmi. Nakoniec som porodila v 38. týždni. Môj synček sa narodil ako zdravé bábätko (prešiel všetkými vyšetreniami ako každý novorodenec, aj sono mozgu absolvoval a bolo všetko ok). Po príchode z nemocnice sme začali žiť ako šťastná rodinka. Po 1. očkovaní som si u synčeka všimla, že začal škúliť a strašne nerád bol na brušku, mal silné koliky a reflux. Lekári na poradniach vraveli, že u bábätiek je to normálne, čo sa časom upraví.

     Vo 4. mesiaci sa Paťko ešte neotáčal a neurologička povedala, že musíme cvičiť, ale že je všetko v poriadku. Pri pravidelnom cvičení a rehabilitácii sa Paťko stále neotáčal, bol veľmi mrzutý. Tak som si povedala, že s cvičením prestanem a uvidím, čo sa bude diať. Synček sa postupne upokojil, v 8. mesiaci sa začal otáčať z bruška na chrbátik a naopak. Stále sme chodili na pravidelné kontroly k neurologičke, ktorej som oznámila, že som prestala cvičiť (nijak sa k tomu nevyjadrila). Po čase nám nešlo plazenie, lozenie, sedenie, ani chodenie, jednoducho zaostával psychomotorický vývoj. Kde som svojho synčeka položila, tam bol. Neurologička to pripisovala tomu, že Paťko je lenivý a že je to väčšie dieťa a preto mu všetko ide ťažšie, že on to potom dobehne. Mala som ho dávať sedieť aj chodiť s ním. V lekárskej správe mal napísané, že má centrálnu tonusovú poruchu, čo som si iba vyčítala. Po 1. roku, mi už naozaj niečo nesedelo, vravela som si, že to nie je možné, aby dieťa bolo stále mrzuté a nič nechcelo robiť. Vypýtala som si názor 2. neurologičky a vtedy prišiel totálny šok.

Oznámila nám, že Paťko má príznaky detskej mozgovej obrny s kvadrupastickým postihnutím s ľavostrannou prevahou. Navštívili sme 3. neurologičku, ktorá povedala to isté a 4. neurologička tiež. V 14. mesiaci sme začali opäť cvičiť, plávať, rehabilitovať, chodiť do rehabilitačných kúpeľov do Dunajskej Lužnej. Paťko sa vďaka tomu začal plaziť a loziť. Teraz vie sedieť iba v šikmom sede, ale nevyužíva to, lebo má skrátené šľachy. Veľmi by chcel chodiť a behať, no tie šľachy mu to nedovolia. Máva aj bolesti, bude potrebná operácia šliach, ktorá bude 11. septembra tohto roku v Bratislave na Kramároch. Snažíme sa mu dať všetko po čom túži, čo ho rozveselí. Za rehabilitáciou a plávaním cestujeme 100 km a to je iba cesta tam. Ako rodičia by sme mu veľmi chceli pomôcť, aby mal náš syn plnohodnotný život. Máme ho veľmi radi. Naša finančná situácia nie je najlepšia. Ja poberám rodičovský príspevok a manžel pracuje ako SBS-kár. Žijeme z mesiaca na mesiac. Môžeme si dovoliť rehabilitačný pobyt, ktorý uhrádza poisťovňa, ale aj tam treba platiť stravu a ubytovanie samozrejme. Potrebovali by sme absolvovať aj špeciálne rehabilitačné pobyty, ktoré, žiaľ, poisťovne neuhrádzajú. Majú tam viacero efektívnejších terapií, ako je cvičenie v špeciálnych oblekoch Therasuit, pri ktorom sa stimulujú všetky svaly aj tie, ktoré sa nepoužívajú, ďalej snoezelen-svetelná terapia, hipoterapia-terapia s koníkmi a mnoho iných, o ktorých som sa dozvedela na internete. Ja viem, že sú oveľa ťažšie prípady bohužiaľ, kde detičky doslova bojujú o svoje životy, som si toho vedomá. No napriek tomu by sme s manželom boli veľmi radi, ak by ste nám pomohli. Pre nášho synčeka by ste finančným príspevkom dali veľkú šancu na lepší život. Ochorenie DMO (detská mozgová obrna) je nevyliečiteľné, ale nie je progresívne. Rozhodujúci význam v liečbe má práve pravidelná rehabilitácia. Na jej zabezpečenie pri našich príjmoch a výdavkoch potrebujeme viac financií. Musíme zakročiť teraz, pokým je ešte čas, myslím tým, kým je ešte Patrik maličký. Paťko je živý, hravý a zdatný chlapček, ktorý by veľmi chcel chodiť, behať, hrať futbal ako iné detičky. Má rád autíčka, traktory, lietadlá, jednoducho obdivuje dopravné prostriedky. Rád sa hrá s loptou, bohužiaľ behať za ňou nemôže. Preto by sme Vás chceli poprosiť touto žiadosťou o finančný príspevok na uskutočnenie pravidelnej a kvalitnej rehabilitácie pre nášho syna. Za pochopenie Vám ďakujeme. S pozdravom rodina Fodorová.