Dobrý deň, volám sa Martina, mám 37 rokov.  Manžel má 41 rokov, spoločne vychovávame 4 deti vo veku 8, 9 rokov a najmenšie dvojičky budú mať vo februári 7 rokov.
Manžel pracuje ako pekár, za prácou dochádza denne 100 km. Lieči sa na hypertenziu. Ja poberám opatrovaľelský príspevok na syna Tichomíra, ktorý má diagnózu DMO aj epilepsiu.
Vlani absolvoval náročnú operáciu nôh, no naďalej je nechodiaci, plienkovaný, na 70 percent ťažko postihnutý. Užíva molekulárnu liečbu, ktorá mu prospieva, krásne nám začal rozprávať. Podľa ortopéda bude potrebná ďalšia operácia kĺbov, žiaľ vlani operácia kĺbov nebola úspešná.
Tichomirkovi sme doma zabezpečili malú telocvičňu, kde pravidelne cvičí. Veľmi by nám pomohla jednorázová finančná pomoc, ktorú by sme hneď využili v súkromnom rehabilitačnom centre. 
Synček má odloženú školskú dochádzku, ale ja verím, že po operácii a intenzívnej rehabilitácii by mohol v septembri nastúpiť do školy po vlastných.
Veľmi túžim, aby bol zdravý ako ostatné detí a žil plnohodnotný život.
Minulý rok bol pre našu rodinu veľmi ťažký. V byte sa nám objavili ploštice. Všetok nábytok z detskej izby, na ktorý som dlho šetrila, sme museli spáliť. Náklady na postrek, nové omietky, sieťky, farby a nový nábytok boli vysoké.
Manžel zarobí do 400 eur, cestovné z Čiernej nad Tisou do Košic ho výjde 100 eur na mesiac, plus mestská doprava do 30 euro. Vždy som pracovala, kým som mohla, nikdy som nebola odkázaná na pomoc druhých.
Žiaľ môj synček je ťažko chorý a veľmi túžime pomôcť mu. Modlíme sa, aby mu Pán Boh doprial zdravé nohy a mohol žiť plnohodnotný život so zdravými deťmi a súrodencami.
Ďakujeme všetkým ľuďom, ktorí by nám pomohli a mohli by sme ísť rehabilitovať. Všetkým zo srdca ďakujem, s pozdravom mamička Martina Petrik.