Náš príbeh začína tým, že som samoživiteľka viacdetnej rodiny. Zamestnať sa ale nemôžem, mám 14 ročnú dcéru s postihnutím. Dcérin zdravotný stav vyžaduje celodennú  starostlivosť.
Dominika je menšieho vzrastu, je mentálne a telesne postihnutá, má DMO. Nerozpráva, len vydáva zvuky, má rôzne vývojové chyby a deformity, je plienkovaná.
Stravu je schopná prijímať len pretlačenú, alebo mixovanú. Momentálne navštevuje školu pre integrované deti s rôznymi poruchami a diagnózami. Škola je od nášho od nášho bydliska vzdialená 27 km.
Dominike sa v škole veľmi páči. Je tam šťastná, krôčik po krôčku napreduje v rámci svojej diagnózy.
Predtým nevedela nič uchopiť do rúk, nevedela chodiť, bila deti, nevedela sedieť za stolom.
Nepočúvala, jej jemná i hrubá motorika bola na nule, neudržala očný kontakt.
Nevedela proste nič a toto všetko sa postupne naučila práve vďaka škole.
Nie je to pre nás samozrejmosť, sme za to veľmi vďační všetkým pedagógom.
Vzhľadom na svoju diagnózu Dominika nie je schopná cestovať hromadnou dopravou, preto ju do školy musím voziť autom. Potrebovali by sme nové, to naše staré už úplne zlyhalo.
Auto využijeme aj na návštevy u lekárov, špecialistov, za ktorými dochádzame aj 100 km. Momentálne sa ešte starám aj o moju mamku. Po mozgovej príhode je odkázaná na moju pomoc.
Preto chcem poprosiť dobrých ľudí o pomoc pre nás, pre Dominiku, aby sa mohla vzdelávať, napredovať a byť šťastná, s úctou mama Dominiky.