SPECTRUM venuje pani Zdenke 77 Eur na liečbu.

Volám sa Zdenka Belánová, mám 33 rokov a Parkinsovu chorobu, ťažký stupeň. Podarilo sa mi horko ťažko vybojovať 60 % invalidný dôchodok, dostávam 140 €. Z toho sa nedá žiť.

Pochybujem, že ma niekto s touto diagnózou zamestná a môj stav sa bude iba zhoršovať. Sú obdobia, keď sa cítim relatívne dobre, ale sú aj také, kedy sa neviem postaviť ani z postele. Chodím do Košíc do novej nemocnice k špecialistovi, ktorý sa venuje týmto chorobám.
Bývam s otcom v rodinnom dome, ktorý som po maminej smrti s bratom zdedila napoly. Brat je v ústave, tiež má Parkinsona. Mama mi 15. decembra 2016 umrela a bez nej to ide z kopca.
Potrebovala by som absolvovať viacero kúpeľných liečení, ale všetko niečo stojí, rovnako ako cesty za lekármi atď.
Bojím sa toho, čo bude, ak sa oco pominie, preto to musím riešiť už teraz a nie keď bude horieť.
Od augusta 2018 som nezamestnaná. Z roboty som musela odísť, nezvládala som to ani fyzicky, ani psychicky a podľa brata viem, že Parkinson je ochorenie, ktoré sa zlepšovať nebude. Keď ma človek stretne na ulici, ani si nevšimne, že mi niečo je. Pokiaľ je so mnou dlhší čas všimne si môj problém. Najmä ruky sa mi veľmi trasú, vždy som s tým mala problém. Ako dieťa ma to vôbec netrápilo, narodila som sa zdravá, resp. chorá, ale chorobu ešte nebolo možné vôbec pozorovať. Až vekom sa začal môj zdravotný stav zhoršovať.
Po roku som musela odísť z Hotelovej akadémie a prestúpiť na Obchodnú, kde mi ale problém robil strojopis. Nedokázala som naklepať toľko úderov ako moji spolužiaci a ani prstoklad nebol dobrý. Musela som profesorke strojopisu priniesť potvrdenie od lekára, aby zohľadnila moje problémy vo výuke. Tiež písať na šmykľavú tabuľu s fixkou som nedokázala a museli to za mňa robiť spolužiaci, čo mi bolo neskutočne trápne.
Neustále sa môj zdravotný stav zhoršuje, dokonca často padám a musím mať palicu, vyhliadky na zlepšenie nie sú.
Doktor navrhuje operáciu, stimuláciu mozgu, ale ja to nechcem, som ešte mladá a čo ak by to nevyšlo a ja by som nedajbože zostala na vozíku, čo bude potom.
Parkinson ale to nie je len tras, táto choroba je veľmi zákerná a postupne človeka zničí.
Ja už skutočne neviem ako ďalej, teraz je to ešte celkom fajn, lebo mi finančne pomáha oco, ale čo budem robiť so 140 euro sama, neviem.
Peniažky použijem na liečenia, cesty za lekármi a lieky.
Dúfam, že sa mi podarí vyzbierať čo najviac a absolvovať terapie, ktoré pozastavia progres mojej choroby. 
Za všetky dary Vám veľmi pekne ďakujem, Zdenka.