Spectrum venuje pani Blanke 77 eur na stravu, lieky, hygienické potreby.
Poviem vám príbeh.
Príbeh o obyčajnej žene z obyčajného košického sídliska a jej osude, ktorý by nikto z nás nechcel zažiť. Volá sa Blanka. Blanka Beňová. Žena, ktorá urobila mnoho chýb v živote a asi najväčšiu, keď sa ako mladá rozhodla, že spojí svoj život s človekom, ktorý si ju nevážil. Porodila dcéru Blanku. Vychovávala ju sama. Ale malá Blanka nebola ako iné deti a jej mentálny vývoj zastal niekde na úrovni 12 ročného dieťaťa. Aj keď viackrát žiadala o pomoc úrady, štátne inštitúcie, nikto jej nepomohol. Malá Blanka vyrástla a vtedy začalo peklo.  Drogy, potulný spôsob života, časté úteky, nepomohlo nič. Ani ústavná liečba ani dohováranie. Mama Blanka bola nútená predať nehnuteľnosť v Košiciach a presťahovala sa do domu v Trhovišti. Malá Blanka otehotnela. Porodila dnes už 10 ročnú dcérku Viktóriu, o ktorú sa nestarala ani 5 minút, lebo opäť dostala túlavé topánky. Viktória bola zverená do rúk – už teraz babky – Blanky. Tá cítila, že dostala novú šancu od života robiť veci lepšie a s láskou sa dodnes o Viktóriu stará. Potom prišla malá Blanka opäť po rokoch domov, opäť tehotná. Tentokrát s malým Nicolasom. Po mnohých drogových a alkoholických exscesoch malej Blanky sa Nicolas narodil postihntý. IQ 43, autizmus, porucha správania, nemožnosť absolútne zaradiť do kolektívu. Nedala ho do ústavu, ale tiež sa oňho s láskou stará, i keď je to niekedy na vypätí všetkých síl. Nicolas potrebuje špeciálnu starostlivosť, špeciálnu škôlku, špeciálnu stravu, ktorá tiež častokrát ovplyvňuje jeho poruchy a výbuchy. Lenže ako? Ako sa má postarať o dve malé deti, keď sama nevie čo má robiť? Píše listy, prosby, úradom, politikom, neziskovým organizáciám, dobrovoľníkom, obracia sa na každého, aby si ju všimli, aby jej niekto v tomto štáte pomohol. Malá Blanka opäť prichádza domov a opäť tehotná. Dnes už ročný chlapček sa volá Marek. Matka absolútne nejaví záujem o deti a Blanke štát nepomôže.

Je odkázaná iba na pomoc cudzích ľudí. Býva v chátrajúcom dome, ktorý nutne potrebuje opraviť. Prefukujúce okná, nefunkčné gamatky a ďalších milión vecí, ktoré sú pre nás samozrejmosťou, sú tam neznámym pojmom. Mnohí sa možno spýtate: prečo nejde pracovať? Áno, šla by pracovať s veľkou chuťou, ale nemôže Nicolasa nechať doma. Nemôže si dovoliť nosiť ho každý deň do Michaloviec do škôlky. Ona sa tým deťom venuje každý deň, každú chvíľu, pretože ich ľúbi a chce, aby mali lepší život. Prežíva také peklo, aké si my vôbec nevieme predstaviť. Stavy úzkosti, strach, a depresie sú na dennom poriadku. Blanku, malú Blanku a deti poznám osobne už dlhé roky. Viem, že Blanka je žena, na ktorej mieste by som nechcela byť ani v najhoršom sne. Nechce nič viac, len dôstojný život pre svoje vnúčatá a pre seba. V dôstojných podmienkach. Píšem v jej mene ja, lebo ja Vás prosím, aby ste pomohli tejto rodine, ktorá nemá šancu bez pomoci a podpory žiť aspoň trošku normálne. Pre mňa je Blanka inšpiratívna žena, lebo sa nevzdala. Nevzdala sa ani keď ju totálne život zložil na kolená. Vždy vstala a išla ďalej. Otázkou je, dokedy ešte bude vládať. Vedeli by ste žiť každý deň  s tým, že neviete čo bude zajtra? Že neviete, či budete mať na jedlo? Že neviete, či nevyspytateľné správanie vášho vnuka nepovedie ku katastrofe? To, čo je pre niekoho samozrejmosť, pre nich je luxus. Život v chátrajúcom dome je častokrát život ohrozujúci. Potrebovali by nové okná, gamatky, urobiť omietky, pukajúce steny. Deti potrebujú normálne postele. Je tam toho viac, ale postupne, ak sa nájdu dobrí ľudia, ktorí každý svojou troškou vedia prispieť, či už finančne alebo svojou prácou, časom či materiálom, tak je to obrovská pomoc pre túto rodinu.
Áno, každý je strojcom svojho šťastia, len niekedy tomu šťastiu treba pomôcť.  Ďakujem, Zuzana