Pani Zlatica je veľmi skromná žienka, ktorá sa veľmi hanbí za svoju životnú situáciu. Rodina ju nechala, ona chorá sa musí o všetko starať sama.
Najväčším problémom je pre ňu to, že má na rukách atopický exém a pranie v rukách jej spôsobuje veľké bolesti.
Prádlo jej perieme u nás v komunitnom centre, ale ten pocit, že je na nás odkázaná ju veľmi mrzí. Nová práčka by jej veľmi uľahčila jej už aj tak ťažký život a nebola by tak odkázaná na pomoc cudzích ľudí.
My jej stále hovoríme, že jej radi pomôžeme a budeme pomáhať, kým môžeme, avšak pani Zlatica sa o seba celý život starala sama a tak je pre ňu táto situácia nepríjemná.
Pani Zlatica nám aj sama napísala za seba pár slov, ale zároveň nám povedala, že nechce byť veľmi populárna :), lebo sa veľmi hanbí za to, že je odkázaná na pomoc cudzích ľudí, keď jej vlastní nepomohli. Tu je krátke predstavenie: "Volám sa Zlatica, som dôchodkyňa. Žijem sama v malom domčeku v meste Sečovce. Snažím sa vyžiť z dôchodku. To čo dostanem mi vystačí na inkaso, lieky a stravu. Peniaze navyše nemám. Nemá mi kto pomôcť, nikdy som sa nevydala a deti som nemala. Mám len vzdialených príbuzných a tí mi odmietli pomôcť, kým neprepíšem môj dom na nich. To som odmietla, pretože mám strach, že ak by som to urobila prišla by som o bývanie. Teraz mi pomáhajú dobrí ľudia z Komunitného centra v Sečovciach, ktoré patrí pod Arcidiecéznu charitu v Košiciach. Nemám práčku a prať ručne už nevládzem. Raz týždenne ku mne prídu ľudia z centra, zoberú mi špinavé oblečenie, vyperú a prinesú mi ho domov. Je to pre mňa veľká pomoc.
Bola by som šťastná, keby som mala vlastnú práčku a mohla by som si prať doma sama." Vopred ďakujeme za pani Zlaticu a akúkoľvek pomoc pre ňu.