V prvom rade by som chcela predstaviť našu rodinu. Volám sa Alexandra Danyiová, spolu s manželom Ladislavom máme deväťročnú dcérku Vivien a šesť a polročnú Viktóriu.
Na prvý pohľad, keď o tom píšem je všetko v poriadku, lenže naša mladšia dcérka Viktória potrebuje oveľa väčšiu opateru ako iné, zdravé deti.
Viktória sa narodila v 7 - mom mesiaci tehotenstva v Banskej Bystrici s veľmi nízkou pôrodnou hmotnosťou 1,100g.
Štyridsaťosem hodín sme čakali či vôbec prežije, nakoľko bola infikovaná a tým sa riziko ešte zväčšovalo. Modlili sme sa, aby naše slniečko prežilo, aby bolo všetko v poriadku.
Naše nádeje sa splnili, zdalo sa, že dcérka bude v poriadku. Tešili sme sa, že prekonala zákernú chorobu. Lenže keď mala Viki asi tri mesiace a čakala som, že sa bude hýbať, smiať sa a reagovať ako to bolo u našej prvej dcérky, nestalo sa tak.
Jej svalstvo nepracovalo tak, ako malo a vyšetrenia potvrdili diagnózu našej malej dcérky – DMO a neskôr aj vrodenú svalovú hypertóniu.
Ten pocit, že jej neviem pomôcť bol hrozný. Aj život by som dala za jej zdravie. Absolvovali sme s ňou potrebné vyšetrenia a rehabilitácie. Boli sme aj v rehabilitačnom centre, kde sa jej venovali a mňa naučili cviky, ktoré s ňou každý deň precvičujem. Začiatok bol veľmi ťažký, nehybné telíčko našej malej dcérky nás zarmútilo.
Snažíme sa Viki pomôcť spolu s lekármi a rehabilitačnými pracovníkmi v škôlke, ktorú navštevuje teraz už posledný rok.
Badáme určité zlepšenie pri pohyboch, reakciách.
To nám dáva nádej, že predsa jej môžeme pomôcť žiť, aj keď nie plnohodnotný život, ale aspoň troška, aby bola medzi nami šťastná.
Lekári nám pomáhajú ako sa dá, rehabilitačná lekárka nám predpísala polohovaciu stoličku, aby aspoň mohla sedieť s nami, lebo sama to nedokáže.
Minulý rok v decembri Viki absolvovala operáciu skrátených šliach, teraz jej o to viac odporúčajú rehabilitačný pobyt.
Naša finančná situácia je však veľmi zlá, manžel prišiel začiatkom roka o prácu, a tak je pre nás náročné zabezpečiť našej dcérke pobyt v rehabilitačnom centre. Aj napriek tomu dúfame, že sa nám to podarí. Ťažko sa mi o tom všetkom píše, ale určite mi rozumiete, že chceme pre Viki to najlepšie.
Preto prosíme o pomoc, aby sme to finančne zvládli, aby sme jej umožnili robiť pokroky.

Urobíme všetko, aby sme jej pomohli, ďakujeme aj za Vašu pomoc.

vďační rodičia