Rehabilitácie pre Christiána s autizmom
Mám 26-ročného syna, ktorý prišiel na tento svet s diagnózou detský autizmus.
Ako rodič sa nikdy nevysporiadate s tým, že sa Vaše dieťa zraňuje.
Vidíte ho, ako sa rozbehne a udiera hlavičkou do steny až si rozbije čelo, ako si hryzie do krvi ruku a zvyknete si.
Zvyknete si vidieť vlastné dieťa trpieť. Naučíte sa žiť s bolesťou.
Naučíte sa žiť v sociálnej izolácii, lebo všetci, ktorí nemajú silu pozerať sa na tú hrôzu, odídu.
Zostanete sami, s občasnou podporou odborníkov, lebo štát nemá kapacitu vašu bolesť riešiť.
V našom štáte neexistuje systematická pomoc rodinám detí s autizmom.
Náš život sa stával čoraz viac dramatickejším.
Boli sme nútení prispôsobovať sa čoraz viac synovým potrebám.
Ako rodina sme prestávali chodiť na výlety, dovolenky, návštevy.
Čoraz viac sme boli so svojou bolesťou sami.
Boli sme vyčerpaní fyzicky aj psychicky. Bola som unavená, zúfalá a sama. Cítila som sa ako vojak v prvej línii s dieťaťom na rukách.
Matka, ktorá počúva slová odborníkov.
Matka, ktorá číta o tom, ako efektívne deťom s autizmom pomáhajú v iných krajinách.
Matka, ktorá sa snaží starať o svoje dve deti s láskou.
Matka, ktorá je veľmi unavená.
Matka, ktorá nedokáže svojmu synovi zabezpečiť dôstojné podmienky pre život.
To veľmi bolí. Beznádej bolí zo všetkého najviac.
Terapie pre syna sú veľmi dôležité. Veľmi mu pomáhajú a upravujú, formujú jeho postavu, ktorá je deformovaná.
Potrebuje pravidelné terapie, ktoré však sú veľmi nákladné. Tieto terapie mu veľmi pomáhajú a zmierňujú bolesť.
Cieľom je zmierniť jeho hrudnú kyfózu.
Môže prísť k tak vážnej zmene tvaru chrbtice, že sa čiastočne zmení vzájomné usporiadanie orgánov v hrudnom koši.
To môže viesť k útlaku srdca, pľúc alebo veľkých ciev.
Pochopila som, že pokora a sústavné dožadovanie sa pomoci, budú ďalším kamienkom do mozaiky na mojej ceste.
A tak znovu prosím o pomoc, pre môjho syna - Christána. Ďakujem.